Navzdory priamym otázkam novinárov, o osobe Mikuláša Dzurindu a jeho zotrvaní na čele strany sa nezmienila.
Času však bolo dosť. Vystriedal ho pád preferencií SDKÚ-DS ako akcií na Wall Street v r. 1929.
Dzurinda v júnových voľbách 2010 nekandidoval (taktik a stratég). Teraz mu bráni vlastné ego. A zmar cieľa jeho taktiky a stratégie na pozadí pádu vlády Ivety Radičovej. Škodí strane. A Slovensku.
Občanmi je vnímaný ako jeden z lídrov Gorily. Líder Miki mal (ešte stále je čas) odísť. Ako to v zrelých demokraciách chodí, kde na odstúpenie podozrivého politika stačí len tieň podozrenia. Slovensko nie je zrelou demokraciou. Naši politici tiene podozrenia ignorujú. Lebo "čistým je všetko čisté". A verejnosť im to toleruje.
Voliči (nie sú taktici a stratégovia), konajú priamočiaro. Odmietajú SDKÚ-DS a škodia tým sami sebe. Tým, že väčšinu členov strany hádžu do jedného vreca. Chyba.
Paradoxne sami sa pripravujú o slušný právny štát. Ohrozujú a chystajú sa zmariť snahy „korunnej princeznej" SDKÚ-DS pokračovať v reformách rezortu spravodlivosti v opore o dostatočnú silu v parlamente, proti Veľkému Normalizátorovi, ktorému do košiara, Ficom očarení voliči, hrnú sa 40-timi percentami.
Spis Gorila nie je kauzou. Je len chimérou, až do momentu, v ktorom bude právoplatne odsúdený prvý obžalovaný.
Žitňanská: "Otázky vnútornej straníckej politiky, riešia sa vždy po voľbách". Pred blížiacimi sa marcovými, mali by sa bezodkladne. Po nich bude neskoro.
Do volieb (rozhodol tak Démos) ostáva 24 dní.
Robán a jeho voliči sú predbežne spokojní.